Väčšina ľudí sa učí cudzí jazyk kvôli práci, cestovaniu alebo štúdiu. Vedci však čoraz častejšie upozorňujú aj na ďalšiu výhodu – pozitívny vplyv na zdravie mozgu.
Nový výskum predstavený na konferencii Federation of European Neuroscience Societies (FENS) 2026 naznačuje, že ľudia, ktorí ovládajú viac jazykov, môžu mať mozgovú aktivitu zodpovedajúcu výrazne mladšiemu mozgu.
Dôležité: Štúdia zatiaľ ukazuje súvislosť, nie priamu príčinu. Nemožno teda tvrdiť, že samotné učenie sa jazykov mozog „omladí“ o niekoľko rokov.
Čo výskum zistil?
Výskumníci sledovali mozgovú aktivitu pomocou magnetoencefalografie (MEG), ktorá umožňuje veľmi presne zaznamenávať aktivitu mozgových sietí. Na základe získaných údajov vytvorili model odhadujúci tzv. vek mozgu.
Výsledky ukázali zaujímavý trend:
- ľudia hovoriaci dvoma jazykmi mali mozog zodpovedajúci približne o 6 rokov mladšiemu veku,
- u ľudí ovládajúcich tri jazyky bol rozdiel približne 7 rokov,
- ľudia hovoriaci štyrmi jazykmi vykazovali mozgovú aktivitu zodpovedajúcu až o 13 rokov mladšiemu mozgu.
Výskumníci zároveň zistili, že významnú úlohu nezohráva iba počet jazykov, ale aj ich aktívne používanie a úroveň ovládania.
Prečo môžu cudzie jazyky prospievať mozgu?
Používanie cudzieho jazyka predstavuje pre mozog komplexnú mentálnu aktivitu. Pri komunikácii musí neustále:
- vyberať správne slová,
- prepínať medzi jednotlivými jazykmi,
- potláčať materinský jazyk,
- spracovávať gramatické pravidlá,
- ukladať nové informácie do pamäte.
Pravidelným používaním cudzích jazykov si precvičujeme pamäť, pozornosť, schopnosť sústredenia aj rýchle rozhodovanie. Práve preto býva štúdium jazykov často označované za jeden z najkomplexnejších tréningov mozgu.
Čo znamená „mladší mozog“?
Pojem vek mozgu neznamená skutočný biologický vek človeka. Ide o odhad vytvorený na základe aktivity mozgových sietí.
Ak model vyhodnotí mozog ako „mladší“, znamená to, že jeho fungovanie viac pripomína mozog mladších ľudí než rovesníkov rovnakého veku.
Neznamená to teda, že by sa mozog fyzicky omladil o niekoľko rokov.
Je už potvrdené, že učenie sa jazykov chráni mozog?
Zatiaľ nie.
Štúdia ukazuje koreláciu, teda štatistickú súvislosť. Vedci zatiaľ nemôžu s istotou povedať, že práve štúdium jazykov spôsobilo pozorované rozdiely.
Na výsledky môžu mať vplyv aj ďalšie faktory, napríklad:
- vyššia úroveň vzdelania,
- aktívnejší životný štýl,
- častejšie cestovanie,
- väčší sociálny kontakt,
- pravidelné duševné aktivity.
Na druhej strane nové výsledky dobre zapadajú do dlhodobých výskumov, podľa ktorých môže viacjazyčnosť podporovať tzv. kognitívnu rezervu – schopnosť mozgu lepšie zvládať proces starnutia.
Nikdy nie je neskoro začať
Dobrou správou je, že mozog si dokáže vytvárať nové nervové spojenia počas celého života. Tento proces sa nazýva neuroplasticita.
Či sa učíte angličtinu kvôli práci, nemčinu na podnikanie alebo taliančinu pred dovolenkou, každá lekcia predstavuje investíciu nielen do vašich jazykových zručností, ale aj do dlhodobej kondície mozgu.
Nejde pritom o to naučiť sa čo najviac slovíčok za krátky čas. Najväčší prínos má pravidelné používanie jazyka – čítanie, počúvanie, konverzácia alebo písanie.
Čo si z toho odniesť?
Nová štúdia zatiaľ nedokazuje, že učenie sa cudzích jazykov priamo omladzuje mozog. Prináša však ďalší zaujímavý argument, prečo sa oplatí učiť nový jazyk v každom veku.
Okrem lepších pracovných príležitostí, jednoduchšieho cestovania a možnosti spoznávať nové kultúry môže byť štúdium jazykov aj jedným zo spôsobov, ako si dlhodobo udržiavať aktívnu, flexibilnú a zdravú myseľ.
Zdroje
- Federation of European Neuroscience Societies (FENS) Forum 2026 – prezentovaný výskum
- EurekAlert: Speaking more than one language may keep your brain younger
- The Guardian: Learning another language appears to slow brain ageing, scientists say
